Pred 80 rokmi vznikla Titova federatívna Juhoslávia

Bratislava 29. novembra (TASR) - Po skončení druhej svetovej vojny sa v Juhoslávii konali 11. novembra 1945 parlamentné voľby, ktoré vyhral komunistický Národný front vedený Josipom Brozom Titom. Po voľbách vyhlásil novozvolený parlament (skupština) Federatívnu ľudovú republiku Juhoslávia (FĽRJ), na čelo ktorej sa postavil Tito. V sobotu 29. novembra uplynie 80 rokov od vzniku FĽRJ, ktorá sa v roku 1963 premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ).

Vzniku Titovej Juhoslávie predchádzala existencia Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. To vzniklo 1. decembra 1918 spojením Srbského kráľovstva so Štátom Slovincov, Chorvátov a Srbov, ktorý pozostával z južných častí rozpadnutého Rakúsko-Uhorska. Monarchii vládla dynastia Karadjordjevičovcov a začiatkom októbra 1929 sa premenovala na Kráľovstvo Juhoslávie.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Kráľovstvo Juhoslávie stalo obeťou agresie nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Kapitulovalo 17. apríla 1941 a jeho územie si rozdelili Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko. Chorvátsko dostalo formálnu nezávislosť pod kontrolou Nemecka.

Na území Juhoslávie sa rýchlo vytvoril odboj voči okupačným silám a 26. novembra 1942 sa sformovala Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie, na čele ktorej stáli partizánske oddiely vedené Titom. Jej cieľom bolo obnovenie Juhoslávie ako federácie založenej na socialistických princípoch.

V novembri 1943 vznikla na zasadaní rady dočasná vláda, ktorej predsedom sa stal Tito a protihitlerovskí spojenci ho uznali za oficiálneho predstaviteľa juhoslovanského odboja.

V máji 1945 sa oddielom Tita spolu s Červenou armádou podarilo oslobodiť Juhosláviu a rada sa pretvorila na Dočasné národné zhromaždenie, ktoré pôsobilo do parlamentných volieb 11. novembra 1945. So ziskom 90,84 percent voličských hlasov ich vyhral Titov komunistický Národný front a 29. novembra 1945 vznikla FĽRJ. Na jej čele bol Tito v rokoch 1945 - 1953 ako predseda vlády a od roku 1953 bol prezidentom.

Titovu Juhosláviu tvorili Srbská ľudová republika, Chorvátska ľudová republika, Ľudová republika Bosna a Hercegovina, Slovinská ľudová republika, Macedónska ľudová republika, Ľudová republika Čierna Hora, Kosovský autonómny kraj a Vojvodinský autonómny kraj. Vedúcou politickou silou bola Komunistická strana Juhoslávie, v roku 1952 premenovaná na Zväz komunistov Juhoslávie. Spočiatku bola Juhoslávia budovaná podľa vzoru Sovietskeho zväzu, ale už v roku 1948 začala presadzovať vlastnú cestu nezávislú na Stalinovi, tzv. titoizmus.

V krajine mala síce vedúce postavenie komunistická strana, bola zavedená cenzúra a prenasledovali sa odporcovia režimu, ale v riadení podnikov sa objavovali prvky syndikalizmu či korporativizmu. Na ich riadení sa podieľali tzv. rady pracujúcich a prevládala snaha skĺbiť prvky plánovaného a trhového hospodárstva. V riešení národnostnej otázky sa striktne uplatňovalo federatívne usporiadanie.

Juhoslávia kritizovala kolonializmus, v roku 1950 vyhlásila politiku neúčasti v mocenských blokoch a stála pri vzniku Hnutia nezúčastnených krajín. Odsúdila vpád sovietskych vojsk do Maďarska v roku 1956 a tiež do Československa v roku 1968. Zároveň kritizovala vojnu vo Vietname či politiku Izraela na Blízkom východe.

V roku 1963 sa prijatím novej ústavy FĽRJ premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ) a jej šesť ľudových republík sa premenovalo na socialistické. Vznikol aj Vojvodinský socialistický autonómny kraj a Kosovsko-metohijský autonómny kraj a v roku 1968 Kosovský socialistický autonómny kraj.

Josip Broz Tito zomrel 4. mája 1980. Po jeho smrti štát viedlo 9-členné prezídium, ktoré spomedzi seba volilo na jeden rok predsedu ako titulárnu hlavu Juhoslávie. V priebehu 80. rokov minulého storočia sa vyostrili rozpory medzi jednotlivými republikami a objavili sa vážne hospodárske problémy, ktoré viedli k rozpadu federácie.

Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991. Macedónsko (od januára 2019 Severné Macedónsko) 8. septembra 1991 a Bosna a Hercegovina 1. marca 1992.

Po rozpade Juhoslávie vznikla 27. apríla 1992 Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorili Srbsko a Čierna Hora. JZR sa považovala za jediný nástupnícky štát bývalej SFRJ, čo sa spolu s jej militantnou expanzívnou politikou voči Chorvátsku a Bosne a Hercegovine stalo prekážkou jej medzinárodného uznania.

Rozhodujúcu úlohu v nej zohrával Slobodan Miloševič. JZR sa 4. februára 2003 transformovala na voľnejšiu konfederáciu Srbska a Čiernej Hory. Konfederácia zanikla 3. júna 2006 rozpadom na dva samostatné štáty Srbsko a Čiernu Horu.